Skagen, Grenen... alebo kde konci Dansko

Treti den nasho vyletu padol na sobotu. Prave na tento den sme si naplanovali najdlhsi a najvycerpavajucejsi usek nasej cesty. Hlavnym dovodom bola 50% zlava na zelezniciach, ktora znacne uvolnovala zatah na penazenku. V tento den sme stravili asi 9 hodin vo vlakoch, ktore nas prepravili az na same hranice moznosti, cize do Skagenu, ciela nasej cesty.

Rano v Århuse, kde sme spali aj druhu noc, zacinalo skoro. Bolo treba stihnut vlak, vdaka ktoremu by sme mali dost casu na stravenie v Skagene. Vlak nas za 2,5 hodiny doviezol do Frederikshavnu, mesta o ktorom bolo v turistickom sprievodcovi napisane: "neither pretty, nor particulary interesting". Pre nas to vsak bolo prve danske mesto, v ktorom sme nasli zivot v uliciach. Hlavna ulica Frederikshavnu sa hemzila ludmi, vsetko bolo otvorene, cize sme si mohli dopriat ranajky v malej pekarni.

Vo Frederikshavne sme stravili hodinku cakanim na miestny vlacik do Skagenu. Na stanici sme si necakane stretli dalsiu clenku nasho EU Teamu s priatelom, bez toho aby sme sa vopred dohodli. Ake je to Dansko je male!

Skagen nas privital jasnym nebom a slnecnym pocasim, ktore bolo znasobene ziarivozltou farbou skagenskych domov. Skoro vsetky domy v Skagene su natrete na zlto, co sa vymkyna typickemu obrazu danskych domov z cervenych tehal. Mestecku plnom turistov sme vsak nevenovali vela pozornosti. Cas nas tlacil, preto sme sa vybrali peso na 4 kilometrovu prechadzku smerom na Grenen. Grenen je nazov najsevernejsieho cipu Jutskeho polostrova. Cestou sme vyliezli na vezu "pochovaneho kostola", z ktoreho viac ako veza aj tak neostalo. To bol prvy vyhlad na okolitu krajinu z vtacej perspektivy. Druhy sa nam naskytol, ked sme vyliezli na druhy najvyssi majak v Dansku.

Pohlad z vtacej perspektivy na samy koniec Danska

Prechadzka po plazi nam zanechala najma piesok v topankach.

Plaz vsak mala aj ine zaujimavosti. Nemecke betonove bunkre z druhej svetovej vojny, ktore sluzili ako sklady municie v pripade utoku. Pravdu povediac, vyzeraju otrasne a uplne kazia plaz a prirodu naokolo, ale podvedome tam dodavaju typicku atmosferu. Dokonca na poslednom bunkri pred konecnym cipom som nasla vyryte Slovensko! Prva sprava o Slovakoch v Dansku, v najodlahlejsej casti, na poseldnom bunkri. Ale boli sme tam!

Potom uz nasledovala 5 hodinova cesta vlakom naspat do Odense. V Aalborgu sme vystupili z vlaku a dali sme si hodinovu prestavku na cerstvom vzduchu (v silnom vetre), ale nohy a oci unavene tretim dnom potulkov, uz nechceli vidiet nic ine, iba kuchynku B v Ryslinge. A tak sa velkonocny vylet pre mne skoncil. Pocasie nam vydrzalo do poslednej minuty. V nedelu uz totiz prsalo a nikomu sa nechcelo ani paty vytiahnut z domu.