Okolo obeda sme teda nastupili do vlacika, v ktorom okrem toaliet s otacacimi dverami boli fascinujuci cestujuci, ktori si tam strngali s flaskami Tuborg Grøn, miestnou znackou piva. Oni proste nemali problem si len tak vo vlaku popijat, akokeby pili colu alebo mineralku. Jeden starsi, doveryhodne vyzerajuci ujko si len tak z tasky vytiahol flasku a sup ho.
Silkeborg je pomerne male mesto, ktore sa rozvinulo iba v poslednom storoci, ako v nom otvorili papierne. Stara fabrika a mozno este muzeum papiera su pomaly jedinou atrakciou, ktoru toto mesto ponuka. Zaujimavejsie a hlavne krajsie su vsak jazera, na ktorych Silkeborg lezi. Cely ten kraj sa aj vola "Jazerny distrikt". Najvacsia sranda na tom vsak je, ze Dani toto uzemie povazuju za take male danske horstvo. Nachadza sa tu aj 2. najvyssi vrch Danska - Himmelbjerg, 147 m n.m. Povodne sme chceli na ten do neba siahajuci vrchol vyliezt, ale autobus, ktory vozi turistov k jeho upatiu, premava iba v sobotu. Museli sme sa teda uspokojit iba s prechadzkou okolo jazier.
Cestou vlakom sme nemohli nechat nepovsimnute mestecko Ry, na ktorom mene a najma prizvukom, akym ho Dani vyslovuju, sa nedalo nezasmiat. Meno mestecka sa vyslovuje ako keby si niekto odkaslal. Dani totiz nevyslovuju "R" poriadne ako my, ale tak ako keby mali horuci zemiak v ustach. Takze sme si dali hodinovu prechadzku aj po brehoch jazera zo strany Ry. Na druhom mieste oblubenosti mien danskych miest sa nachadza Vrå, ktoreho vyslovnost je tiez podobna odkasliavaniu si.

Pesnickou tohoto dna bola: "Ain´t no mountain high enough..."
No comments:
Post a Comment