oslava dna deti - Legoland

Tak aspon raz v roku sa treba vratit do minulosti a vzit sa do kazdodennych situacii dietata. Ja sice nemam co hovorit, lebo oficialne som este dieta a dokonca sa na mna tu v Dansku vztahuje vela detskych zliav (pod 18 rokov). Napriek tomu si aj ja rada zaspominam ked som sa hravala s legom, jedinou vecou co som mala od davna spojenu s Danskom. Mala som supravu lega - pizzeriu, ktora bola vtedy pre mna dokonala. Nedovolovala sice tolko fantazie ako obycajne skladacky, ale ja som sa s nou velmi rada hravala a pravidelne som ju architektektonicky prestavovala a zdokonalovala. Vtedy ked som si predstavila, ze niekde na svete je "land" kde je vsetko vyrobene z lega, ani som tomu neverila. No asi po 10 rokoch som sa dostala do krajiny kde je vsetko vyrobene z tehal, krajiny, ktora je rodiskom lega, malych umelohmotnych tehliciek, s ktorymi sa hravaju deti po celom svete.

Moja navsteva Legolandu bola posunuta o tyzden po planovanom datume, najma kvoli mojim zdravotnym tazkostickam...nebolo to smrtelne:) a skaredemu pocasiu. Tym padom navsteva Legolandu pripadla na 2. jun, cize den po MDD. No a mne sa to podarilo oslavit na urovni:)

Rano sme s Laurou vystartovali co najrychlejsie zo skoly a pustili sme sa do dvojhodinovej cesty bicyklami, vlakmi a autobusmi, az sme sa dostali nedaleko mesta Vejle, do Billundu, kde sa nachadza slavny Legoland. Prisli sme 15 minut po otvoreni, no aj napriek tomu sa tam uz tvorili davy ludi a dalsia polhodinka bola stravena cakanim na listky (jedno z mala miest, kde mi neplati detska zlava:)

Ani nemusim spomenut aka som bola ohurena ked som videla vsetky tie veci vyrobene z lega. Niezeby som to nepredpokladala, ale aj tak. No nestacila som sa cudovat. Proste vsetko bolo z lega... no smetne kose nie, ale aj tie mali tvar legovej kocky. Atrakcii a deti cakajucich na ne tam bolo viac nez dost, tak sa nam podarilo stravit v svete lega cely den. Ale stalo to za to.

Prva atrakcia je spojena s legom asi najviac, lebo su to budovy, komplexy, ludia dokonca aj cele mesta postavene z lega. Auticka z lega sa aj sami pohybuju a kopia kralovninho auta ma zas nasla...ta kralovna jedna si neda pokoj:) Popri tom su tam aj klasicke atrakcie zabavnych parkov ako kolotoce, husenkove drahy a suvenirove obchody na kazdom kroku. Podarilo sa mi skoro vsetko vyskusat, vsak ale to je pochopitelne, vsak kedy sa tam najblizsie vratim:)?

Najviac sa mi vsak pacilo 4D kino, kde nam premietali rozpravku s hviezdnym obsadenim - legovi panacikovia. No a posledne co som vyskusala bola robotia ruka, ktoru som si mohla naprogramovat...tento high tech...a ona ma potom tocila ako som jej povedala. Tato atrakcia nemala s legom nic spolocne ( no na stene bolo nalepenych zopar legovych kociek), ale aj tak to bola sranda.

Pocasie sice zasa nebolo najlepsie, ale Legoland na mne zanechal dobry dojem. Ako miesto pre zabavu spojenu s fantaziou.

Niekolko peknych obrazkov

Vcera vecer bol cas na kratky bicyklovy vylet do okolia (zamok Egeskov, asi 10km) a nejake fotenie. Vsetky fotky su robene okolo osmej hodiny vecer, zapady slnka su okolo deviatej, pol desiatej.

Moja morning assembly

Kazde rano sa zacina ranajkami. Tie mam z celeho dna najradsej. Vzdy nam daju to iste jedlo (cerealie, cornflakesy, chleba, syr, dzem, jogurt...) a to sa neda nikdy pokazit prehnanou vynaliezavostou kucharky (melon v zeleninovom salate!). Po ranajkach sa vsetci zhromazdime vo velkej miestnosti so stolickami, kde ma kazde rano niekto temu. Ako sa kto rannajsieho stretnutia zhosti je kazdeho osobna vec. Ludia zvyknu ukazovat na projektore fotky z roznych skolskych aktivit, nejake smiesne videa z youtube, alebo iba rozpravat svoje zazitky. Jedno dievca raz rozpravalo ako bola v Londyne presne cez teroristicke utoky pred dvoma rokmi. Dokonca bola v tom case aj na stanici metra, odkial ludia utekali. Proste vzdy je kazdeho cielom spravit ranne stretnutie co najzaujimavejsie, aby to bolfajn zaciatok dna. Vzdy spievame pesnicky zo skolskych spevnikov a riaditel nas doprevadza na klaviri.

Pohlad na recika a pohlad recnika, v oboh pripadoch sa tam vsak nachadzaju ludia (ci na stolickach alebo pred stolickami)

A teraz k mojmu utornajsiemu ranu, na ktore som sa podujala nieco pripravit. Ludia ma presviedcali aby som zahrala nieco na husle, ze ked ich tu uz mam a ze ma chcu pocut. Ja som zas chcela ukazat aj nejaky lucniciarsky tanec, ze prezentovat slovensky folklor, nieco co este nevideli. Nakoniec som sa rozhodla to skombinovat. Zacala som ranne rozpravanie o tom, co by som asi robila, keby som bola teraz na Slovensku. Vsetci pocuvali s vyvalenymi ocami, ze kazdy den vstavam o siestej rano, hodinu cestujem do skoly a tri krat tyzdenne sa vraciam domov poslednym autobusom. Pomaly si to uz ani ja neviem predstavit, lebo tu vstavam kazdy den pat minut pred osmou, co znamena pat minut pred ranajkami. Potom som im vysvetlila, co mi doma zabera cele poobedia, ze su to moje aktivity ako husle a tanec. Tak som im zahrala dve ludove melodie na husliach, lebo tie viem naspamat a su to celkom efektne kusky. Povedala som, ze preco ludovky, lebo to navazuje na moj tanec, na folklor a tak, ze je to vlastne nieco ako zivotny styl. Potom som im povedala, ze pre mladych ludi tancujucich folklor, to nie su iba tahave pesnicky spievane starsimi zenami v tazskych krojoch. Ukazala som im, ze folklor na scene je show, je to sportovy vykon a pritom stale velmi pekna a esteticka vec. Na dvd Lucnice som mala kapitolu "To najlepsie", kde boli polminutove casti tancov z celeho Slovenska. Aspon mohli vidiet rozne druhy tancov, rozne kroje a rozne kroky. Myjava ich dostala asi najviac, vsak ale koho nie?


Nakoniec som zozala potlesk a niektori za mnou prisli povedat ake to bolo super, ze take este nevideli a jedna ucitelka mi navrhla ci nechcem raz viest workshop slovenskych ludoviek. Vsak preco nie? Dievcat na karicku tu mam dost:)

Priprava na sobotnajsich priatelov

prve stadium pripravy: kucerave ako ovce:)

Minulu sobotu sme mali "udalost mesiaca", na ktoru sa Idæbanken, ci studentska rada, ktorej som clenom, pripravovala asi mesiac v predstihu. Kedze 1. friends party mala velky uspech a Dani radi opakuju uspesne veci, nemysliac nato, ze druhykrat to uz taky uspech nemusi byt, rozhodli sme sa zopakovat aj 2. friends party. Dani si popozyvali priatelov a Idæbanken mala za ulohu zorganizovat vsetky veci okolo. Po neskutocne vela mitingoch, ktore sa vacsinou zvrhli na komentovanie uplne inych veci a rozpravanie sa medzi sebou, sme prisli na svet s napadom, ze od prvej friends party sa musime odlisit. Odlisnost bola tym, ze sme nemali dost penazi na to, aby sme zaplatili zivu kapelu, ktoru sme splasili na minulu friends party. Tuto party sme museli obohatit niecim inym, a tou odlisnostou bola tema: summer, leto. Ja som navrhovala nieco ako garden party, ze ked bude pekne pocasie, bolo by velmi prijemne mat vonku vacsi stan, slnecniky, mozno nejake lampiony. Pocasie vsak so mnou nesuhlasilo a tak sme museli vymysliet sposob ako presunut celu letnu temu do vnutra. Nakoniec sa party konala v divadelnej sale, ktora bola vyzdobena vseliakymi papierovymi dekoraciami (za ktore sme si museli priplatit:( , ale aj letnymi zahradnymi doplnkami. Po prvykrat som sa citila zodpovedna a akceptovana danskym okolim, lebo ked som navrhla prestahovat slnecniky a plastove stoly dovnutra, stalo sa ako som povedala. Uuu, mozno to bolo tym, ze som bola jedina aktivna a ostatni len suhlasili. Nakoniec sala vyzerala super. Pod slnecniky sme zavesili snury svetielok a male lampiony, vyrobili sme kvetove nahrdelniky a dokonca sme vnutri ponukali zmrzlinu. Ja som slubila vyrobit umelu palmu, ale iba z veci co sa daju zohnat na skole, aby sme si nemuseli este priplacat aj za nafukovaciu palmu. Jeden vesiak na kabaty sa zmenil na palmu, ktora nevyzerala velmi presvedcivo, ale ked som nan zavesila banany, tak... no, s prizmurenymi ocami ti vyzeralo v pohode. Aj priebeh party bol v pohode, tancovanie a nakoniec na druhy den uplne kludna nedela stravena vonku na deke, kedze pocasie sa rozhodlo umudrit.

Druhe stadium pripravy: kvetove nahrdelniky a sala

slavna palma

finale! druha zmrzlina nie je moja, iba ju drzim fotografke:)

Co tu robim ked sa nedeje nic vynimocne

Pravdu povediac, ked je niekto lenivy, tak si nespravi program ani keby sa mu ponukalo tisic moznosti. Niektore dni mam aj ja taketo, ale v poslednom case sa to snazim obmedzit na co najmensie nicnerobenie.
V rozvrhu mam oficialne styri predmety, ktore mi zaberaju cely tyzden. Jeden z tychto predmetov je moja International line, ktoru mam v pondelok doobeda, v utorok cely den a potom az vo stvrtok doobeda. Posledny tyzden je vsak Rex, nas ucitel, chory a tak nam odpadavaju vsetky hodiny co mame s nim. Tym padom sa mi tu naskytlo vela volneho casu, co nie vzdy viem spravne zuzitkovat. V utorok som poobede zalahla spat a zobudila som sa presne pred vecerou, a to som predtym ani nebola taka unavena.
Ale Ryslinge nie je iba International line. Popri nej mam este tri dalsie predmety. V pondelky a stvrtky poobedia mam "Old Games", tzv stare hry, kde sa hrame celkom srandovne hry, casto najma o nahanani sa. Raz sme vsak hrali kriket, co ma neskutocne bavilo a uz sa tesim na oficialny kriketovy turnaj, kde vsetci budeme obleceni v bielom popijat caj, jest kolaciky a hrat kriket.
V stredu a v piatok doobeda mam hudbu, ci skor "combo band", co je nieco ako hudobna skupina. Ja tam samozrejme dofarbujem ostatne nastroje (klavir, gitara, bicie, basgitara, saxofon) mojimi huslickami. Pesnicky si vyberame samy, sme tam iba dievcata, a vacsinou su to zname popove skladby. Hrame "Sunny" od Boney M a najnovsie aj nieco tazsie: "Summertime" od Gerschwina. Baby chcu hrat aj Spice Girls a bubenicka chce spievat, tak asi na tuto skladbu premenim nastroje a budem si tam buchat svoj 4/4 rytmus - jediny ktory ako tak ovladam.
V stredu poobede mam velmi oddychovy predmet - Cult movies, alebo v preklade kultove filmy. "Uci" nas to riaditel, ktoreho zena je filmova kriticka a ako sam o sebe tvrdi, ma nejaky ten vkus a chce nam ukazat rozne sposoby robenia flimov. Na zaciatku filmu ma kratsi prihovor a uvod k filmu, ktory budeme vidiet, upozorni nas na veci, ktore si mame vsimat. Na konci zas rozbehne diskusiu o tom co sme videli, co sme si vsimli, ak si to niekto vsimol. Teraz ma temu: Zeny reziserky a snazi sa nam ukazat rozdiel ako by taky isty film nakrutil muz. Niekedy to vsak sklzne do ospaleho popoludnia, kde polka triedy zaspi na pohodlnych miesteckach vo Valhalle (video miestnosti).
To je asi cela napln mojho tyzdna. V zasade je to dost, ale vzdy sa najde taky den, ktory prechadzam od jedla k jedlu. Vecer sa tesim na druhe rano, kvoli ranajkam, potom sa neviem dockat obeda a nakoniec po predmetoch odpocitavam cas do vecere. Snazim si do programu vtesnat aj nejaky ten sportovy pohyb a tak si chodim zabehat a potom do posilky. Neni to nic moc, ale vzdy lepsie ako nic. Skoro kazdy vecer pozerame nejaky film, ci uz ako cela skola alebo len tak po skupinkach, no a ja si poctivo robim zoznam filmov co som videla. Kto by si to mal vsetko pamatat?
...poznate pesnicku od skupiny Vetroplach? A tak to ide kazdy den so mnou...
http://www.youtube.com/watch?v=B14hghTnxBs

Karaoke - kitchen A

ze backstreet boys...

Saso and Ran Hee

duo slovinec a korejcanka spievali korejsku detsku pesnicku o tom, ako im je zima, lebo vonku snezi:)

karaoke party, singing freaks!

Minulu stredu sa po dlhom case celkom vydarila stredajsia cafe party. Nechcem si to davat za zasluhu :) ale bola som v tvorivom time. Chceli sme nejaku interaktivnejsiu temu, aby sa aj Dani mohli zapojit a neposedavat iba pri stoloch. Poliaci stiahli z webu karaoke program a aj nejake pesnicky, tak sme mohli zacat pripravovat aj techniku. Kedze Dani na party maju radi aj smiesne oblecenie, tak sme museli zadat aj styl oblecenia. Nieco uletene, takze "freak"... (cudak, groteska, cize vsetko nenormalne). Ja som sa ukazala ako schopny elektrotechnik, ked som pozapajala vsetky kable od reproduktorov, mikrofonov, pocitaca do mix pultu. Potom uz iba prezliect sa do neschopnych kombinacii a sup spievat.

Niekolko riadkov o tom, ako bolo v Taliansku.

V piatok 20. aprila sme sa vsetci nalozili pred skolou do autobusu a vybrali sme sa na 22 hodinovu cestu cez celu Europu, do Talianska. Nakoniec z toho bolo vyse 26 hodin trmacania sa v buse cez Dansko, Nemecko, Rakusko a polku Talianska, kym sme prisli do ciela nasej cesty, do Perugie. V autobuse to bolo utrpenie, ani filmy sa nedali poriadne pozerat, lebo na jednej strane autobusu nefungovali reproduktory. Nakoniec sme vsak v sobotu okolo obeda dosli do hotela Tirrenius v Perugii.

Sobota este nebola celkom premrhana, a tak sme si dali sprchu a hor sa vsetci v letnych satach do ulic Perugie. Miestny autobus nas doviezol na stanicu, odkial sa do centra dalo pohodlne vyviezt eskalatormi. Perugia, hlavne mesto Umbrie, je rusne mestecko v kopcoch. Ani jedna ulica tam nie je rovna. Ked sme sa prechadzali centrom mesta, severania zazivali sok, lebo vdaka miestnemu festivalu, ulice mesta boli plne ludi. To sa v Dansku tak casto nevidi. Na “hlavnom” namesti, pred Domom, su schody, ktore su velmi oblubene. Sluzia ako miesto na stretavky, cize su stale plne ludi, ktori tam posedavaju, rozpravaju sa, alebo sa len tak opaluju. Na pocasie sme mali velke stastie, lebo cely tyzden nam svietilo slnko a teploty boli okolo 27 stupnov. Perugia sa mi pacila okrem ineho preto, ze som tam nasla ulicu Sv. Zuzany!
Perugia

Nedela bola predurcena na stravenie dna typickym dovolenkovym sposobom, a to pri mori. Cez Apeniny sme presli do Porto S. Giorgio, k Jadranskemu moru. Bolo teplo, tak sa vsetci dali so plavok a niektori odvazlivci (medzi nimi aj ja) skusili aj more. Niekedy je dobre ist k moru so severanmi, lebo aspon nemam komplexy, ze som najbelsia na plazi :). Kedze na plazi sa len tak cely den stravit neda a v mestecku boli trhy, tak sme ich isli poobzerat. Ja som si pri tom trenovala svoju taliancinu. Tvarila som sa ako potencialny kupujuci a svojou frazou “Quanto costa?” som robila nadeje predavacom. Nakoniec som si kupila kus pizze a zmrzlinu. Napriek tomu talianske trhy. na ktorych si mozete kupit zavesy, oblecenie, jedlo aj domace zvierata, zaposobia na kazdeho.












Rex odpocivajuci na plazi


V pondelok sme sli do Assisi, mesta, z ktoreho pochadza slavny Frantisek z Assisi :). V mestecku S. Maria Degli Angeli, kde sa nachadza katedrala, ktorej je schovany kostolik, ktory Frantisek opravil na Boziu volu, som nasla zmienku o Slovakoch. Na parkovisku stal autobus so slovenskou poznavacou znackou, ktory doviezol putnikov z farnosti v okrese Presov. Poliaci nasli iba tri polske autobusy, co komentovali tym, ze sezona sa este nezacala. Assisi nebolo take preplnene ludmi ako Perugia a to dodavalo miestu svojsky pokoj. Najviac sa mi pacili umelohmotne vtaciky, ktore boli povesane pri kostoloch.


Utorok bol pomerne namahavy den, lebo sme museli o pol siedmej uz sediet v autobuse do Rima. Roma, “citta eterna”, nas privital zapchou, kvoli ktorej sa nasa autobusova cesta mierne pretiahla. Z parkoviska sme sa metrom dostali az do centra, hned ku katedrale Sv. Petra. Tam som sa s Justynou a Tinou odpojila od skupiny a isli sme sa postavit do fronty na vstup do Vatikanskych muzei. Rad sa tiahol neuveritelnych 40 minut, a to sme este mali stastie, lebo vacsinou ludia cakaju aj 2 hodiny. Predsa este nebola sezona. Nakoniec sme sa aj s davom dostali dovnutra, presli sme vsetky saly, ktore vedu do Sixtinskej kaplnky, ktora bola asi najnatlacenejsia miestnost celeho komplexu. Medzi ludmi sa prechadzali dohliadaci na pokoj a neustale opakovali “Silenzio, shhhh” aby porozumeli aj netaliani. Ked sme vysli z muzea, Justyna navrhla aby sme isli druhou stranou do mesta, co nam sposobilo 40 minutovu prechadzku okolo hradieb Vatikanu, zvonka samozrejme. Aspon si mozeme povedat, ze sme presli okolo celeho statu. Potom uz nasledovali typicke turisticke destinacie, ako katedrala Sv.Petra, Anjelsky hrad, Piazza Navona, Pantheon, Piazza Venezia, odkial sme dovideli na Koloseum, na ktore sme nemali cas. Pri Pantheone sme sa stretli s niektorymi z nasej skupiny a vybrali sme sa k fontane Di Trevi a Spanielskym schodom. Kedze som pred 6 rokmi pochodila vacsinu tychto pamiatok, najviac na mna zaposobili Spanielske schody, ktore som pred tymi rokmi nevidela. Prisli sme tam podvecer, pri zapade slnka. Schody boli plne kvetinacov s kvetmi a ludi, ktori len tak posedavali a vychutnavali si caro zapadu slnka v Rime. Schody v Taliansku maju svoje osobite caro :).

Na stredu bol pripraveny oddychovejsi program, cize nieco, co by nam zabralo iba pol dna, aby sme sa mali potom cas pobalit a pripadne este poprechadzat po Perugii. Preto sme sa vybrali do Gubbio, stredovekeho mestecka v kopcoch. Prave sa na namesti pred radnicou predvadzali vlajkonosici v dobovych kostymoch, ktori ovladali tie najrozlicnejsie sposoby ako sa hrat s vlajkou, aby co najviac lietala. Druhou najvacsou atrakciou Gubbia bola Funivia, co je lanovka na kopec, na ktorom je kostol zasvateny Sv.Ubaldovi, patronovi mesta. Sc.Ubaldo tam odpociva ako mumia, pripominajuci Snehulienku v sklenenej rakve. Najvacsie sranda vsak bola lanovka sama o sebe. Vyzerala ako klietka pre vtaciky, do ktorej musis za jazdy naskocit a potom sa uz iba krcovito drzat zabradlia a obdivovat krasne okolie. Cestou dolu som uz bola odvaznejsia a neustale ma pokusalo rozhojdat klietku, v ktorej som sa viezla spolu s Laurou. Nastastie pre Lauru sa mi to nedarilo a tak sme sa v pokoji doviezli spat na zem.













Streda vecer este patrila spolocnej veceri v jednej restauracii a zabave v nocnej Perugii, ktora bola mierne kontrolovana tym, ze na druhy den sme museli znovu nasadnut do autobusu a prezit dalsich ohlasenych 22 hodin cesty (v skutocnosti to bolo 28 hodin). Dansko nas privitalo pohnojenymi poliami a “vonou domova” :).

Vylet to bol super, nie iba kvoli zmene pocasia k teplejsim teplotam, ale aj preto, ze sme si nachvilu oddychli od danskeho dokladne naplanovaneho sposobu zivota a mohli sme si dovolit spravat sa juzansky - chodit neskoro na dohovorene miesta :).

Velka Noc

Sice je uz viac ako tyzden po sviatkoch, este ich tu trochu pripomeniem. Toto bola moja prva Velka Noc, cize velmy vyznamny sviatok v nasich kalendaroch, mimo domova. Myslela som si, takze co uz... nejako sa to prezije aj bez malovanych vajicok. Koniec koncov, aj tak sme vacsinu sviatkov precestovali. Napriek tomu, v sobotu vecer ked sme sa vratili do domovskej kuchynky B, boli sme rozhodnuti, ze na Velkonocnu nedelu podnikneme nieco sviatocne.

Ja s Laurou sme sa dohodli, ze pojdeme rano do kostola, ktory je hned vedla skoly. Tipli sme si, ze sluzby zacnu o 10tej a nemylili sme sa. Vosli sme do plneho kostola vyzdobeneho kvetinkami. Nerozumeli sme ani slovo, ale aspon sme mali dobry pocit, ze sme tam boli. Videli sme aj krst maleho Ryslincana a tak... a aj ked poprchalo, nemali sme to daleko domov.

Plan na tento den bol: uvarit nieco dobre na veceru, zafarbit vajicka a upiect kolac. Popri tom sa zviezlo upratanie kuchynky a vyprazenie chleba vo vajci na obed. Uz si ani nepamatam, co dobreho sme mali, ale aspon ukazem, ake malovane vajicka sa daju vytvorit z vyvaru z cibulovych supiek, kavy, rastliniek a rozstrihanych Laurinych siloniek, ktore boli nove. No co sa da robit, padli za vlast:)

Proces:

↓

↓

no a nakoniec vysledok...

Skagen, Grenen... alebo kde konci Dansko

Treti den nasho vyletu padol na sobotu. Prave na tento den sme si naplanovali najdlhsi a najvycerpavajucejsi usek nasej cesty. Hlavnym dovodom bola 50% zlava na zelezniciach, ktora znacne uvolnovala zatah na penazenku. V tento den sme stravili asi 9 hodin vo vlakoch, ktore nas prepravili az na same hranice moznosti, cize do Skagenu, ciela nasej cesty.

Rano v Århuse, kde sme spali aj druhu noc, zacinalo skoro. Bolo treba stihnut vlak, vdaka ktoremu by sme mali dost casu na stravenie v Skagene. Vlak nas za 2,5 hodiny doviezol do Frederikshavnu, mesta o ktorom bolo v turistickom sprievodcovi napisane: "neither pretty, nor particulary interesting". Pre nas to vsak bolo prve danske mesto, v ktorom sme nasli zivot v uliciach. Hlavna ulica Frederikshavnu sa hemzila ludmi, vsetko bolo otvorene, cize sme si mohli dopriat ranajky v malej pekarni.

Vo Frederikshavne sme stravili hodinku cakanim na miestny vlacik do Skagenu. Na stanici sme si necakane stretli dalsiu clenku nasho EU Teamu s priatelom, bez toho aby sme sa vopred dohodli. Ake je to Dansko je male!

Skagen nas privital jasnym nebom a slnecnym pocasim, ktore bolo znasobene ziarivozltou farbou skagenskych domov. Skoro vsetky domy v Skagene su natrete na zlto, co sa vymkyna typickemu obrazu danskych domov z cervenych tehal. Mestecku plnom turistov sme vsak nevenovali vela pozornosti. Cas nas tlacil, preto sme sa vybrali peso na 4 kilometrovu prechadzku smerom na Grenen. Grenen je nazov najsevernejsieho cipu Jutskeho polostrova. Cestou sme vyliezli na vezu "pochovaneho kostola", z ktoreho viac ako veza aj tak neostalo. To bol prvy vyhlad na okolitu krajinu z vtacej perspektivy. Druhy sa nam naskytol, ked sme vyliezli na druhy najvyssi majak v Dansku.

Pohlad z vtacej perspektivy na samy koniec Danska

Prechadzka po plazi nam zanechala najma piesok v topankach.

Plaz vsak mala aj ine zaujimavosti. Nemecke betonove bunkre z druhej svetovej vojny, ktore sluzili ako sklady municie v pripade utoku. Pravdu povediac, vyzeraju otrasne a uplne kazia plaz a prirodu naokolo, ale podvedome tam dodavaju typicku atmosferu. Dokonca na poslednom bunkri pred konecnym cipom som nasla vyryte Slovensko! Prva sprava o Slovakoch v Dansku, v najodlahlejsej casti, na poseldnom bunkri. Ale boli sme tam!

Potom uz nasledovala 5 hodinova cesta vlakom naspat do Odense. V Aalborgu sme vystupili z vlaku a dali sme si hodinovu prestavku na cerstvom vzduchu (v silnom vetre), ale nohy a oci unavene tretim dnom potulkov, uz nechceli vidiet nic ine, iba kuchynku B v Ryslinge. A tak sa velkonocny vylet pre mne skoncil. Pocasie nam vydrzalo do poslednej minuty. V nedelu uz totiz prsalo a nikomu sa nechcelo ani paty vytiahnut z domu.

Silkeborg a okolie

Na druhy den sme uz v Århuse nemali co robit. Vsetko bolo aj tak pozatvarane, vsak bol Velky piatok. Napriek tomu sme nechceli zabijat cas nic nerobenim a v Tininom sprievodcovi Skandinaviou bolo este vela zaujimavych miest hodnych navstivit, tak sme si dokladne vybrali novu destinaciu. Touto destinaciou bol Silkeborg, mesto leziace v "Danskych Alpach". Vsetko vyzeralo slubne, lebo pocasie az na vietor bolo ukazkove a miestny vlak do Silkeborgu, asi 50km od Århusu, mal odchod kazdu hodinu, dokonca aj cez sviatky.

Okolo obeda sme teda nastupili do vlacika, v ktorom okrem toaliet s otacacimi dverami boli fascinujuci cestujuci, ktori si tam strngali s flaskami Tuborg Grøn, miestnou znackou piva. Oni proste nemali problem si len tak vo vlaku popijat, akokeby pili colu alebo mineralku. Jeden starsi, doveryhodne vyzerajuci ujko si len tak z tasky vytiahol flasku a sup ho.

Silkeborg je pomerne male mesto, ktore sa rozvinulo iba v poslednom storoci, ako v nom otvorili papierne. Stara fabrika a mozno este muzeum papiera su pomaly jedinou atrakciou, ktoru toto mesto ponuka. Zaujimavejsie a hlavne krajsie su vsak jazera, na ktorych Silkeborg lezi. Cely ten kraj sa aj vola "Jazerny distrikt". Najvacsia sranda na tom vsak je, ze Dani toto uzemie povazuju za take male danske horstvo. Nachadza sa tu aj 2. najvyssi vrch Danska - Himmelbjerg, 147 m n.m. Povodne sme chceli na ten do neba siahajuci vrchol vyliezt, ale autobus, ktory vozi turistov k jeho upatiu, premava iba v sobotu. Museli sme sa teda uspokojit iba s prechadzkou okolo jazier.


Socha pred Papirmuseet, Silkeborg
Jazero a klud okolo neho, Silkeborg

Cestou vlakom sme nemohli nechat nepovsimnute mestecko Ry, na ktorom mene a najma prizvukom, akym ho Dani vyslovuju, sa nedalo nezasmiat. Meno mestecka sa vyslovuje ako keby si niekto odkaslal. Dani totiz nevyslovuju "R" poriadne ako my, ale tak ako keby mali horuci zemiak v ustach. Takze sme si dali hodinovu prechadzku aj po brehoch jazera zo strany Ry. Na druhom mieste oblubenosti mien danskych miest sa nachadza Vrå, ktoreho vyslovnost je tiez podobna odkasliavaniu si.
Ry 4 ever


Himmelbjerg (Sky Mountain), 147m n.m.
Pesnickou tohoto dna bola: "Ain´t no mountain high enough..."