Moja morning assembly

Kazde rano sa zacina ranajkami. Tie mam z celeho dna najradsej. Vzdy nam daju to iste jedlo (cerealie, cornflakesy, chleba, syr, dzem, jogurt...) a to sa neda nikdy pokazit prehnanou vynaliezavostou kucharky (melon v zeleninovom salate!). Po ranajkach sa vsetci zhromazdime vo velkej miestnosti so stolickami, kde ma kazde rano niekto temu. Ako sa kto rannajsieho stretnutia zhosti je kazdeho osobna vec. Ludia zvyknu ukazovat na projektore fotky z roznych skolskych aktivit, nejake smiesne videa z youtube, alebo iba rozpravat svoje zazitky. Jedno dievca raz rozpravalo ako bola v Londyne presne cez teroristicke utoky pred dvoma rokmi. Dokonca bola v tom case aj na stanici metra, odkial ludia utekali. Proste vzdy je kazdeho cielom spravit ranne stretnutie co najzaujimavejsie, aby to bolfajn zaciatok dna. Vzdy spievame pesnicky zo skolskych spevnikov a riaditel nas doprevadza na klaviri.

Pohlad na recika a pohlad recnika, v oboh pripadoch sa tam vsak nachadzaju ludia (ci na stolickach alebo pred stolickami)

A teraz k mojmu utornajsiemu ranu, na ktore som sa podujala nieco pripravit. Ludia ma presviedcali aby som zahrala nieco na husle, ze ked ich tu uz mam a ze ma chcu pocut. Ja som zas chcela ukazat aj nejaky lucniciarsky tanec, ze prezentovat slovensky folklor, nieco co este nevideli. Nakoniec som sa rozhodla to skombinovat. Zacala som ranne rozpravanie o tom, co by som asi robila, keby som bola teraz na Slovensku. Vsetci pocuvali s vyvalenymi ocami, ze kazdy den vstavam o siestej rano, hodinu cestujem do skoly a tri krat tyzdenne sa vraciam domov poslednym autobusom. Pomaly si to uz ani ja neviem predstavit, lebo tu vstavam kazdy den pat minut pred osmou, co znamena pat minut pred ranajkami. Potom som im vysvetlila, co mi doma zabera cele poobedia, ze su to moje aktivity ako husle a tanec. Tak som im zahrala dve ludove melodie na husliach, lebo tie viem naspamat a su to celkom efektne kusky. Povedala som, ze preco ludovky, lebo to navazuje na moj tanec, na folklor a tak, ze je to vlastne nieco ako zivotny styl. Potom som im povedala, ze pre mladych ludi tancujucich folklor, to nie su iba tahave pesnicky spievane starsimi zenami v tazskych krojoch. Ukazala som im, ze folklor na scene je show, je to sportovy vykon a pritom stale velmi pekna a esteticka vec. Na dvd Lucnice som mala kapitolu "To najlepsie", kde boli polminutove casti tancov z celeho Slovenska. Aspon mohli vidiet rozne druhy tancov, rozne kroje a rozne kroky. Myjava ich dostala asi najviac, vsak ale koho nie?


Nakoniec som zozala potlesk a niektori za mnou prisli povedat ake to bolo super, ze take este nevideli a jedna ucitelka mi navrhla ci nechcem raz viest workshop slovenskych ludoviek. Vsak preco nie? Dievcat na karicku tu mam dost:)