Kodan, mesto ktore neohuri ale zato ocari

Uz su tomu tri tyzdne, co som v Dansku. Za ten cas som velmi paty z Ryslinge, mestecko kde byvam, nevytiahla. Samozrejme ked tu mam skolsky areal a vela moznosti stravit cas, ale spoznavanie novych miest je vzdy nieco extra. Minuly vikend sme boli s nasou International line v Kodani, na mitingu Mission Europossible a popritom si za dva dni pokukat mesto. Na mitingu nebolo nic extra, okrem odposluchov, ktore sme dostali, aby nam prekladatelka tlmocila prejavy vselijakych Danov. Ked recnil minister zahranicnych veci, ja som sledovala chlapika, ktory si pred ministerstvo doviezol kajak a vybral sa padlovat po vodnych cestach mesta. Ministra som nepocuvala nie preto, ze nehovoril zaujimavo, tlmocnicka mala totiz problemy s prekladom a bolo to strata casu ju pocuvat... aspon som si nazbierala reklamne materialy o EU. Najvacsi ulovok je potah na sedadlo bicykla so znakom k prilezitosti 50. vyrocia EU.

Ked sme sa vsak vybrali do ulic Kodane, bolo o uz o niecom inom. Okrem nehorazneho poctu cyklistov v uliciach, toto mesto ma nicim az tak neohurilo. Stavby su pekne, ale nicim nie vynimocne, mozno este tak Nyhavn ( New Heaven ) s farebnymi domami lodnikov. V nedelu vecer vsak mesto bolo vyludnene ako nikdy. Od takeho velkomesta som to naozaj neocakavala. A co bolo este vynimocnejsie, ze nemali osvetlenu ani jednu budovu zvonka. Kralovnin palac, nova budova opery, kostoly, najdrahsi hotel...vsetko bolo ponorene v tme.

Za dna sme z toho videli z mesta viac. Pochodili sme centrum, navstivili sme Christianiu - tzv. mesto v meste, kde ziju ludia v style hippies a na uliciach sa volne predava hasis... a samozrejme nas veduci nas povodil po dalsich mitingoch, aby sme ten program nemali ani nahodou volnejsi. Ale zato, ako hovori prislovie "nemoznemu stastie praje" (a mozno to tak prislovie nehovori, ale mne sa to tu hodi:)) videla som kralovnu a omylom som vbehla do rokovacej saly parlamentu, kde ma inak verejnost vstup zakazany. Kralovna je pribeh sam o sebe, o tom napisem neskor:) a v budove parlamentu ma zlakal vytah, ktory nikdy nestoji, iba don ludia naskocia a zas vyskocia. Ja som vyskocila rovno do rokovacej saly, kym zvysok mojej skupiny stal frontu na toalety.

par fotiek: